Biely vlk na plný mesiac vyje,
mesiacu dnes on spieva svoju pieseň.
Zlých ľudí na svete veľa je
svoju kožu na trhu preto za nič nemeň.
Biely vlk, tmavým lesom putuje,
cestou hľadá miesto, kde prečkať noc.
Mesačný lúč, z oblohy na zem dopadne,
ukáže mu cestu, príde mu na pomoc.
Zažmurká očami, pri srdci ho hreje,
na bielej koži, cíti nočný chlad,
plný mesiac naňho, zhora sa usmeje,
lásku vo svojom srdci, chcel by každý mať.
Hlboko v lese plápolá oheň,
svojim divokým tancom, pripomína kvet,
zdiaľky počuť bratov-hladných sivých vlkov vyť,
pri splne mesiaca takýto je svet.
Biely vlk vie čo je samota,
dobre pozná on, čo je to mať hlad,
v mojom sne, svoju pieseň spieva mi,
na jeho mieste nebol by som rád.
S každým jeho nádychom otvára sa vesmír,
s každým jeho výdychom, chce sa mi spať,
vlčia duša s ľudskou, dnes v noci sa miluje,
tu teraz a navždy chcem jej všetko dať